Sú potravinári podvodníci, ktorí patria do basy?

Autor: Jana Venhartová | 11.6.2020 o 12:57 | Karma článku: 10,43 | Prečítané:  16040x

Počas pandémie sa tlieskalo zdravotníkom, ja tlieskam potravinárom. Rada by som vyzdvihla obetavosť a odvahu ľudí, ktorí nám aj počas pandémie zabezpečili základné potraviny na stôl. Teraz nás však chcú zatvárať do basy. Ďakujeme.

Pandémia spôsobená COVID-19 prekvapila všetky štáty a vystavila ich neľahkej skúške, ako rýchlo a efektívne reagovať na vzniknutú situáciu. V rámci výroby potravín nám zároveň nastavila zrkadlo, ako a či vôbec sme schopní zabezpečiť základnú potrebu každého jedného občana tejto republiky – a to je jedlo. Možno sa Vám zdá, že túto úlohu sme zvládli absolútne s prehľadom. Videli ste návštevy štátnych predstaviteľov s skladoch obchodníkov s plnými regálmi výrobkov, pričom my sami sme verejnosť ubezpečovali, že potravín je dostatok a nie je potrebné robiť paniku. Čo všetko však bolo za tým, aby ste každý deň mali čo jesť, by Vám vedelo porozprávať množstvo výrobcov potravín. Preto by som bola nerada, keby sme z tejto pandémie vyšli s predstavou, že čo sa týka potravín je všetko v poriadku a netreba robiť žiadne systémové zmeny. Námetom na samostatný článok by bol aj stav a pripravenosť Štátnych hmotných rezerv, čo sa týka potravín, ale o tom teraz nechcem písať.

Na ilustráciu toho, čím všetkým sme si prešli, len zopár faktov:

  1. Hneď od začiatku pandémie a mimoriadnej situácie sme zriadili krízový štáb zo zástupcov jednotlivých potravinárskych odvetví. Mali sme spoločné telekonferencie každý jeden deň počas 2,5 mesiaca a riešili všetky operatívne problémy, ktorých bolo naozaj veľa.
  2. Zriadili sme si zdieľaný dokument, tzv. minútu po minúte, kde sme každý deň zapisovali nové informácie pre potravinárske podniky, ktoré sme prácne zisťovali zo všetkých zdrojov. Tento dokument bol prístupný všetkým potravinárom, obsahuje 62 strán a vyše 200 rôznych dokumentov, linkov a prehľadov.
  3. Nikto nám neposkytol žiadne ochranné prostriedky ani dezinfekciu. Vyvolávali sme teda krajčírskym dielňam, predajcom ochranných pomôcok, výrobcom dezinfekcie, teplomerov a termokamier. Urobili sme si prehľady, kde čo zohnať.
  4. Riešili sme pomaly každý jeden kamión so surovinami, obalovými materiálmi, príchod servisných pracovníkov na naše technológie. Na výpadok pracovnej sily sme zareagovali spoločnou iniciatívou s Asociáciou hotelov a reštaurácií.
  5. Iste už viete, že v niektorých surovinách a potravinách nie sme sebestační. Od zahraničných výrobcov surovín sme dostávali opatrné odpovede, že zatiaľ nám objednávky dodajú, ale všetko bude záležať od vývoja situácie v ich domovskej krajine. Našou najhoršou nočnou morou bol tzv. Blackout, čiže vypnutie krajiny a totálne uzatvorenie hraníc. Sami sme sa teda pripravovali na najhorší scenár, a teda keby sme nemali dostatok obalových materiálov a nemohli tak dodávať do obchodov spotrebiteľské balenia.
  6. Aj potravinári zaznamenali prepady na tržbách a priame škody. Pri tých výrobcoch, ktorí boli naviazaní na sektor hotelov, reštaurácií a kaviarní, sa výpadok pohybuje až do 90%. V dôsledku mimoriadnej situácie sa znehodnotilo dodané mlieko v rámci programu školské mlieko, pokazilo sa vyrobené pivo v tankoch, takže škoda pri jednotlivých podnikoch sa vyšplhala na sumy vyše jedného milióna EUR.
  7. Urobili sme aj veľa ďalších aktivít, či už projekty Právna pomoc potravinám alebo Podpor svoj pub.

 

Po všetkých týchto náročných dňoch sa pomaly dostávame do normálu a začíname s novým vedením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR diskutovať o nastavení systémovej podpory potravinárskej výroby. O to ťažšie sa mi počúva, pokiaľ sa zo sociálnych sietí dozvedám namiesto návrhov podpory potravinárskej výroby (čo si nemôžeme zamieňať s podporou prvovýroby, ale s tými, ktorí pridávajú surovinám poľnohospodárov pridanú hodnotu) poslanecké iniciatívy o tom, ako sa budú zatvárať potravinári. O tom, že treba tvrdo postihovať tých, ktorí klamú spotrebiteľa s cieľom získať výhodu oproti konkurencii a zisk (a netýka sa to len potravín), myslím vôbec polemizovať nemusíme.  Na to však nepotrebujeme meniť Trestný zákon (TZ), pretože ten už takéto konanie postihuje a nejde len o jednu skutkovú podstatu:

  • Ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi - § 168-169 TZ
  • Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži - § 250 TZ
  • Nepovolená výroba liehu, tabaku a tabakových výrobkov - § 253 TZ
  • Poškodzovanie spotrebiteľa - § 269TZ
  • Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi - § 269a TZ.

V čom však vidím problém?

  1. Na Slovensku neexistuje systém poradcov pre potravinársky priemysel. Ako správne označovať potraviny, ako si správne vykladať európske aj slovenské právne predpisy upravujúce označovanie potravín, pretože naše odvetvie je tretie najregulovanejšie (!) v rámci Európskej únie, čo sa týka počtu prijímaných predpisov. Preto sa aspoň v rámci našich možností (Potravinárska komora Slovenska zamestnáva dvoch pracovníkov) snažíme prednášať potravinársku legislatívu na rôznych seminároch a konferenciách pre potravinárov.
  2. Nemáme systémovú podporu, čo sa týka reformulácie a inovácie v potravinách. Chýba nám systémové prepojenie výskumu a potravinárskej praxe. Iniciatívne preto pripravujeme prvotný projekt – seminár o inováciách pre potravinárov, a už tretí rok oceňujeme najnovšie inovácie a zdieľame úspešné príbehy výrobcov, ktorí investujú do nových projektov a získavajú za to ocenenia aj v zahraničí.
  3. Potrebujeme vzdelávať aj tých, ktorí vykonávajú kontrolu potravín a zjednotiť rozhodovaciu prax (aby nemal každý regionálny kontrolný úrad iné stanovisko k porovnateľným prípadom). S Právnickou fakultou Trnavskej univerzity preto začíname vyučovať potravinové právo a našou ambíciou je priniesť študentom a výrobcom aj prvú príručku potravinového práva na Slovensku.
  4. Akékoľvek sprísňovanie slovenskej legislatívy postihne len slovenských výrobcov a nebude riešiť 60% výrobkov na pultoch, ktoré sú zo zahraničia, a ktoré sa v rámci princípov voľného trhu EÚ a vzájomného uznávania môžu legálne predávať v Slovenskej republike, aj keď nezodpovedajú našim vyhláškam. Preto podporujeme projekt Goldplatingu – odstraňovanie podmienok nad rámec legislatívy Európskej únie a voláme po tom, aby bolo našich zástupcov zo strany štátnych orgánov počuť aj v rámci pracovných skupín v európskych inštitúciách.
  5. Na Slovensku stále riešime represiu namiesto pozitívneho prístupu pomoci (prísny zákon, prísne pokuty a ich okamžitá splatnosť, a najnovšie aj prísnejšia trestná zodpovednosť). Programy politických strán až na malé výnimky neobsahovali nič ohľadom podpory výroby potravín (odhliadnuc od poľnohospodárstva, ktoré vyrába suroviny pre spracovateľov). Pripravili sme preto strategické priority na podporu výroby potravín, kde sme všetky dôležité kroky na rozbehnutie pomoci pre potravinárov zhrnuli do ôsmich kapitol.
  6. A na záver, chýba nám systematické vzdelávanie spotrebiteľov odborníkmi na potravinárstvo. Až na výnimky u niektorých sektorov, napríklad mlieko. Bohužiaľ, jednotlivé blogy nevedia nahradiť kampane, ktorých je v zahraničí veľa. Pri absencii vzdelávania odborníkmi tak dostávajú priestor dezinformácie a neodborný výklad potravinárskych pojmov a predpisov.

Úloh máme teda veľa, nechýba nám však energia a chuť zmeniť veci k lepšiemu. Kedykoľvek sme ochotní sadnúť si za rokovací stôl, prednášať návrhy a prinášať riešenia. Sami nesedíme so založenými rukami, ale pracujeme na množstve projektov.

A úplne na záver: Osobitné veľké ĎAKUJEM patrí mojim spolubojovníkom z našej špeciálnej potravinárskej „koronaskupiny“: Stanovi, Evke, Janke, Táničke, Táni, Lucke a Robovi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Ivan Mikloš

Talenty odchádzajú, investície neprichádzajú (píše Ivan Mikloš)

Globálna konkurencia je v podstate súťažou o dve komodity.

Fico spojil Norberta Bödöra s Bonulom, predtým hovoril inak

Zákazky od Bonulu Smer nechce prezradiť.


Už ste čítali?