Chemopriemysel či otravinári? Pohľad z druhej strany.

Autor: Jana Venhartová | 28.1.2020 o 10:43 | Karma článku: 10,58 | Prečítané:  6357x

Keď sa potravinárov nemá kto zastať, alebo ako si sústavnými dezinformáciami pomaly likvidujeme aj to torzo potravinárskeho priemyslu, ktoré na Slovensku ešte zostalo.

Nedá mi nereagovať na dezinformácie, ktoré sa na nás rútia zo všetkých strán vrátane sociálnych sietí, televízie a reklám, a ktoré navodzujú dojem, že potravinári sú vlastne „otravinári“ alebo „chemopriemysel“, ktorí za účelom mimoriadnych ziskov hazardujú so zdravím spotrebiteľa tým, že pridávajú do potravín prídavné látky, označované aj ako éčka. Ako riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska odmietam takéto tvrdenia. Pre vysvetlenie problematiky je potrebné rozlišovať medzi pojmami bezpečnosť potravín, kvalita potravín a falšovanie potravín. Zároveň si dovolím Vám v nasledujúcich blogoch vysvetliť, čo sú to prídavné látky, alebo éčka a za akých podmienok je ich použitie pri výrobe potravín povolené.

Bezpečnosť potravín

Začnime však úplne od začiatku. Základné potravinárske predpisy, či už je to európske nariadenie č. 178/2002, alebo slovenský zákon o potravinách, stanovujú jasnú a jednoznačnú podmienku, že potraviny sa nesmú umiestňovať na trhu, ak nie sú bezpečné. Za nebezpečné sa považujú potraviny, ak sú zdraviu škodlivé a/alebo nevhodné na ľudskú spotrebu. Pri určovaní, či je niektorá potravina škodlivá pre zdravie, sa berie ohľad nielen na pravdepodobné bezprostredné a krátkodobé, ale aj dlhodobé účinky tejto potraviny na zdravie osôb, ktoré ju konzumujú, ale aj na nasledujúce generácie. Zároveň sa berie ohľad na pravdepodobné kumulatívne toxické účinky a na mimoriadnu citlivosť v súvislosti so zdravím konkrétnej kategórie spotrebiteľov, pokiaľ je potravina určená pre určitú kategóriu osôb.

Vyššie uvedené európske nariadenie zriadilo na analýzu rizika spojenú s potravinami Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, ktorý spolu so sieťou odborných inštitúcií v členských štátoch, čo zahŕňa vyše 1500 vedeckých pracovníkov naprieč Európskou úniou, dozerajú na všetky aspekty súvisiace s bezpečnosťou potravín, vrátane nových potravín, prídavných látok, čiže Éčok, či kontaminantov v potravinách.

Potravinárstvo je jedno z najregulovanejších odvetví v Európskej únií. V Úradnom vestníku EÚ sú uverejňované mesačne desiatky rôznych dokumentov a predpisov, ktoré sa dotýkajú potravinárskeho odvetvia, pričom okrem európskej legislatívy upravuje oblasť hygieny a bezpečnosti potravín aj slovenská legislatíva. Každý, kto sa rozhodne podnikať s potravinami, a to na všetkých stupňoch výroby, spracovania, vrátane distribúcie, musí toto množstvo predpisov dodržiavať. Keďže ide o zdravie a bezpečnosť spotrebiteľa, postihy za nedodržanie predpisov sú jedny z najprísnejších, v Slovenskej republike obzvlášť. Orgány kontroly môžu uložiť potravinárskemu podniku, ktorý v rozpore s legislatívou vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu, alebo sú skazené, pokutu do 500tis. EUR, pri opakovanom porušení sa táto pokuta môže vyšplhať až do 5 miliónov Eur. Pripomínam, že pri porušení zákona o potravinách nemá podanie odvolania voči rozhodnutiu kontrolného orgánu odkladný účinok na zaplatenie pokuty, čo znamená, že potravinárska firma musí pokutu uhradiť ihneď a nie až po právoplatnom rozhodnutí súdu, ktorý potvrdí rozhodnutie kontrolného orgánu. Ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi je zároveň trestným činom.

Snaha o čo najväčšiu ochranu spotrebiteľa zavedením jednotnej regulácie, efektívnej úradnej kontroly a rýchleho výstražného systému na úrovni Európskej únie znamená, že máme najbezpečnejšie potraviny v celosvetovom meradle. Za všetky uvediem jeden príklad: v poslednej dobe sa diskutuje o dovoze hovädzieho mäsa z tretích krajín, požiadavkou Európskej únie je však dovoz mäsa bez použitia rastových hormónov. Vedecká komisia Európskej únie totiž dospela k záveru, že používanie hormónov stimulujúcich rast dobytka zvyšuje potenciálne riziko ohrozenia zdravia konzumentov mäsa. Tieto látky sú však bežne využívané vo vyspelých krajinách, ako je USA, či u najväčších vývozcov ako je južná Amerika. Asi ste zachytili správu, že USA chcú vylepšiť negatívnu obchodnú bilanciu s Európskou úniou a americký minister pôdohospodárstva vyzval Európsku úniu, aby prehodnotila svoje potravinové a poľnohospodárske normy pri obchodných vzťahoch so Spojenými štátmi, problém je však používanie hormónov stimulujúcich rast dobytka či uvoľnenejší prístup ku geneticky modifikovaným organizmom v USA. Európska únia pritom zakázala používanie látok s hormonálnym účinkom na podporu rastu u hospodárskych zvierat už v roku 1981!

Jednotná európska regulácia potravín, napriek tomu, že ide o pomerné mladé odvetvie, sa ďalej vyvíja tak, aby reflektovala na požiadavky občanov Európskej únie o väčšiu transparentnosť nielen v hodnotení rizika, ale aj komunikácií a označovaní potravín.

 

Pokiaľ si teda vďaka rôznym konšpiračným teóriám o "otravinároch" zničíme aj to torzo potravinárskeho priemyslu, ktoré na Slovensku zostalo, staneme sa ľahkým terčom dovozu potravín z tretích krajín. Je to naozaj to, čo chceme?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Kotleba má sympatizantov aj medzi mladými Maďarmi, ich počet sa zvyšuje

Keď Maďari nenájdu podporu v Bratislave, obrátia sa k Budapešti.


Už ste čítali?